Autor je bývalý poslanec NR SR, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne
V roku 2004 som priletel do Pekingu prednášať na medzinárodnú konferenciu o reforme verejnej správy. Pozvali ma ako experta dlhodobo spolupracujúceho s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ale bol som vtedy aj štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vzhľadom na diplomatický protokol ma prijal rovnako postavený predstaviteľ Národnej komisie pre rozvoj a reformy.
Na polhodinovej audiencii som sa cítil smiešne a zároveň frustrovane. Národná komisia vznikla počas čínskeho prechodu na trhovú ekonomiku ako „superministerstvo“ zodpovedné za makroekonomické plánovanie, reformy, suroviny a veľké investície. V neskorších rokoch bola kľúčovým hráčom pri budovaní čínskeho systému rýchloželezníc či obnoviteľných zdrojov.
Predstava, ako dvojka tejto inštitúcie v miliardovej krajine trávi čas formálnym popíjaním čaju s neveľmi dôležitým predstaviteľom štátu veľkého ako najmenšia čínska provincia, bola absurdne smiešna. Urobil som aspoň malý pokus porozprávať sa o konkrétnych veciach – predstaviť slovenské reformy alebo zistiť niečo o ich projektoch.
Protokol a tréning však čínskeho mandarína nepustil. Ďalej zneli diplomatické frázy a po vypršaní nevyhnutného minimálneho času sme si s obojstrannou úľavou potriasli rukou a išli každý svojou cestou.
Podobnú kombináciu fascinácie a frustrácie musí zažívať Robert Fico pri každej návšteve Pekingu. Z Číny sa medzičasom stala svetová dvojka a pocit, že by sa od nás mohli niečo naučiť, ich úplne prešiel. Slovensko má určitú hodnotu najmä pre svoje hlasovacie práva v orgánoch Európskej únie.
Čínu zaujímame len ako hlas v EÚ
Zachovanie prístupu na najväčší spotrebiteľský trh, ktorým Európa stále je, má pre Čínu obrovský význam a pri rozhodovaní o clách sa počíta každý hlas. Inak však územie medzi Tatrami a Dunajom pekinských vládcov takmer vôbec nezaujíma.
Keď koncom roka 2023 chceli v Číne po covide obnoviť turizmus, vyspelým štátom postupne zrušili víza. Slovensko prišlo na rad o rok neskôr, medzi poslednými členmi Schengenu.
Obchod medzi Slovenskom a Čínou sa od čias, keď boli najdôležitejším importom z Číny colné podvody, posunul. Zo slovenskej strany však stojí len na vývoze áut a keďže práve v tejto oblasti dnes Čína uteká svetu prudkým rozvojom elektromobility, náš export bude zrejme v najbližších rokoch klesať.
